Vesmírny teleskop TESS od NASA a európska družica CHEOPS narazili na objekt, ktorý okamžite zaplnil titulky novín. Exoplanéta Gliese 12 b je od nás vzdialená „len“ 40 svetelných rokov, veľkosťou takmer presne kopíruje Zem a jej odhadovaná povrchová teplota sa pohybuje okolo 42 °C. Znamená to, že sme našli ideálne miesto pre život? Na Middle-Zone sme odfiltrovali bulvárny nános, pozreli sme sa na tvrdé dáta astrofyzikov a vysvetlíme vám, prečo je táto planéta momentálne najdôležitejším terčom pre Vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Kde sa nachádza a čo o nej vieme? (Hardvérové dáta)
Keď astronómovia hovoria o exoplanéte podobnej Zemi, sledujú tri základné inžinierske parametre: veľkosť, teplotu a materskú hviezdu. Gliese 12 b v týchto číslach exceluje:
Veľkosť: Je len o niečo menšia ako Zem – rozmermi je niekde medzi našou planétou a Venušou.
Vzdialenosť: Nachádza sa v súhvezdí Rýb, približne 40 svetelných rokov od nás. V kozmickom meradle je to doslova za rohom (ak by sme tam však poslali našu najrýchlejšiu súčasnú sondu, letela by tam zhruba 225 000 rokov).
Obedná dráha: Svoju hviezdu obehne neuveriteľne rýchlo – jeden rok tam trvá iba 12,8 dňa. Je to preto, že obieha veľmi blízko nej.
Fyzika materskej hviezdy: Červený trpaslík
Ako je možné, že planéta s 13-dňovým rokom nie je upečená na uhoľ? Odpoveď leží vo fyzike jej hviezdy. Gliese 12 nie je žeravé žlté slnko ako to naše. Je to červený trpaslík – hviezda, ktorá je oveľa menšia, chladnejšia (má len asi 60 % teploty Slnka) a vyžaruje oveľa menej energie.
Vďaka tomu sa Gliese 12 b, aj napriek svojej tesnej blízkosti k hviezde, nachádza presne na vnútornom okraji obývateľnej zóny (habitable zone). To je oblasť, kde podmienky umožňujú, aby sa na povrchu planéty udržala voda v tekutom stave.
Vedci vypočítali, že ak planéta nemá žiadnu atmosféru, jej povrchová teplota by mala byť okolo 42 °C. Pre porovnanie, priemerná teplota Zeme bez atmosféry by bola -18 °C (skleníkový efekt ju dvíha na príjemných +15 °C.
Kľúčová neznáma: Atmosférický otáznik
A tu prichádza ten najdôležitejší inžiniersky problém, ktorý astrobiológovia momentálne riešia. Vieme, aká je planéta veľká a ako blízko obieha, no nevieme, akú má atmosféru. A práve atmosféra rozhoduje o tom, či je planéta rajom, alebo peklom.
Máme tri reálne scenáre, čo môžeme na Gliese 12 b očakávať:
1.Atmosféra podobná Zemi: Ideálny scenár.
Planéta má stabilný atmosférický obal s miernym skleníkovým efektom. Voda na povrchu je tekutá a podmienky sú ideálne pre vznik komplexnej chémie.
2.Atmosféra podobná Venuši: Pekelný scenár.
Planéta trpí nekontrolovateľným skleníkovým efektom. Hustý obal z oxidu uhličitého uväznil teplo a reálna teplota na povrchu namiesto 42 °C presahuje 400 °C. Voda sa vyparila.
3.Žiadna atmosféra (ako Merkúr): Pustý scenár.
Materská hviezda v minulosti svojimi erupciami odpálila celú atmosféru planéty do vesmíru. Planéta je len mŕtvou skalou bičovanou radiáciou.
Prečo teraz všetci upierajú zrak na Jamesa Webba?
Presne pre tento typ objavov sme postavili Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST).
JWST má tak neuveriteľne citlivé infračervené prístroje, že dokáže urobiť takzvanú transmisnú spektroskopiu. Keď Gliese 12 b prechádza popred svoju materskú hviezdu, svetlo hviezdy prežiari okraj jej atmosféry. Plyny v atmosfére (ako voda, oxid uhličitý či metán) absorbujú špecifické vlnové dĺžky tohto svetla. JWST toto svetlo zachytí, rozloží ho a povie nám presné chemické zloženie atmosféry Gliese 12 b. Tieto pozorovania už prebiehajú a ich výsledky definitívne rozhodnú, či sme našli novú oázu, alebo len žeravú skalu.
Záver
Gliese 12 b nie je miestom, kam sa v blízkej dobe presťahujeme, no je to fascinujúce laboratórium. Pomôže nám pochopiť, prečo sa zo Zeme stal raj plný života a z Venuše, s takmer rovnakou veľkosťou, toxické peklo. Sledujte Middle-Zone, hneď ako Webbov teleskop pošle finálnu spektrálnu analýzu tejto novej susedky, budeme pri tom!
